O projekte | Stará škola Kokava

O projekte

Spoločne tvoríme nový príbeh Starej školy

Občianske združenie Stará škola Kokava a Film Europe s. r. o.

Niekoľko generácií našej rodiny pochádza z Kokavy nad Rimavicou. K obci máme hlboké osobné puto a záleží nám na jej budúcnosti.

Rozhodli sme sa preto zasiahnuť do osudu zanedbanej budovy Starej školy, aby sme ju mohli opäť priviesť k životu a posilniť tak jej význam pre Kokavu i celý región. Na postupnom zveľaďovaní budovy pracujeme v rámci našej rodinnej firmy Film Europe s. r. o. a občianskeho združenia Stará škola Kokava, ktoré sme založili v roku 2021 spoločne – ako rodina Hroncová (Ivan, Silvia, Dominik a Veronika). Zároveň je integrálnou súčasťou rekonštrukcie miestnej pamätihodnosti rodina Matušiaková z Kokavy – Zdeno a Anička, ktorí sa starajú o celý areál.

História

Stará škola Kokava je historická budova z roku 1913. Je miestnou pamätihodnosťou a od roku 2021 kultúrno-vzdelávacím priestorom. História budovy je aj príbehom obce a odrazom dejín na našom území.

Budúcnosť

Naším hlavným cieľom je záchrana a revitalizácia historickej budovy a obnova jej pôvodného poslania – vzdelávania a kultivácie prostredia. Budujeme verejné kultúrno-vzdelávacie centrum, ktoré bude dokumentovať sklársku tradíciu regiónu, zviditeľňovať unikátne kultúrne aj prírodné dedičstvo a podporovať turistický ruch v Kokave i širokom okolí. Súčasťou centra bude galéria a múzeum, kde ožíva sklárska história regiónu i príbeh Starej školy. Priestor otvoríme aj na spoločenské a kultúrne akcie – od prednášok a workshopov cez koncerty a letné kino až po svadobné obrady, oslavy výročí, firemné akcie...

V Kokave nad Rimavicou vypukol obrovský požiar, ktorý zničil stred obce a všetky cirkevné školy – rímskokatolícku, evanjelickú a židovskú.

Miestny podnikateľ Karol Knopfler veľkoryso poskytol pozemok na výstavbu novej školy. Stavba sa mohla začať vďaka financovaniu uhorským štátom, práci architekta Oskara Fritza a tesára Jozefa Ludika.

Prvého septembra sa slávnostne otvorili dvere Štátnej ľudovej školy s maďarským vyučovacím jazykom. Začal sa tak písať príbeh Starej školy.

Po prevrate a vzniku Československa sa v škole začína vyučovať po slovensky. Zapísaných bolo 370 žiakov. Učitelia, ktorí neovládali slovenčinu, postupne Kokavu opustili.

Povinná školská dochádza bola predĺžená na 8 rokov. Vďaka úsiliu evanjelického farára Samuela Bancíka bola v priestoroch Starej školy 5. septembra zriadená aj štátna meštianska škola, ktorá bola dôležitá pri vzdelávaní robotníctva i roľníctva.

Pre narastajúci počet žiakov boli dve triedy umiestnené mimo hlavnej budovy, v bývalých cirkevných školách, aby bolo zabezpečené vzdelanie pre všetky deti.

Pribudla ďalšia škola – ľudová hospodárska (gazdinská).

Ďalšie dve triedy boli umiestnené v priestoroch hostinca Lea Rótha.

Pred Vianocami bol z prostriedkov obce vo všetkých triedach inštalovaný školský rozhlas. Žiaci meštianskej školy vybudovali na školskom dvore klzisko, ktoré využívali aj dospelí z Kokavy.

Novým zákonom sa zmenila štruktúra školstva. Štátne ľudové školy boli zrušené a zriadené boli cirkevné a obecné školy. Správcovia škôl sa premenovali na riaditeľov.

Štátna ľudová škola sa rozdelila na rímskokatolícku a evanjelickú ľudovú školu.

Počas Slovenského národného povstania a druhej svetovej vojny slúžila budova najprv vojakom a partizánom. Potom ju obsadila nemecká armáda a zriadila si v nej bitúnok a konzerváreň mäsa. Po príchode Červenej armády tu bola ubytovaná časť jej príslušníkov.

Opäť vyučovať sa začalo až v apríli. Predchádzajúca organizácia školstva bola zrušená.

V budove Starej školy zriadili päťročnú národnú školu a nadväzujúcu deväťročnú strednú školu.

V obci postavili novú školu a budova Starej školy sa stala domovom pre vojnové siroty a opustené deti.

Budova opäť slúžila na vzdelávanie. Sídlila tu lesnícka majstrovská škola, neskôr odborná lesnícka škola a lesnícke odborné učilište.

Obe školy vystriedalo doškoľovacie Účelové zariadenie pre pracovný výcvik robotníkov lesného a vodného hospodárstva SSR.

Po spoločenských zmenách bola budova privatizovaná, čo viedlo k jej chátraniu.

Budovu kúpila rodina Ivana Hronca, ktorá má korene v Kokave nad Rimavicou. S rešpektom k minulosti a s víziou do budúcnosti sa začala jej záchrana a revitalizácia na kultúrno-vzdelávacie centrum.

Do Starej školy sa vrátil život. Konajú sa tu výstavy historického skla a prezentácie súčasného sklárskeho dizajnu pod názvom Príbeh skla, spojené s koncertmi, filmovými premietaniami, workshopmi, prednáškami a diskusiami.

Program

Súbory cookie zhromažďujeme s cieľom lepšie konfigurovať služby webovej stránky. Súhlasom nám umožňujete získavať anonymizované štatistické údaje. Viac informácií nájdete tu. Ďakujeme!

Nie

Súhlasím